読み込み中...
100語が見つかりました
a
/a/
Okwu e ji egosi ihe dị nso maọbụ ihe a na-ekwu maka ya ugbu a.
abụọ
/aˈɓuɔ/
Ọnụọgụ na-esote otu; nke jikọtara otu na otu.
afọ
/aˈfɔ/
Ọnụọgụ ọnwa iri na abụọ; oge ụwa ji gburu anyanwụ otu ugboro.
aga
/aˈɡa/
行く
aha
/aˈha/
名前
ahụ
/aˈhu/
Okwu e ji egosi ihe dị anya maọbụ ihe e kwuruworị maka ya.
aka
/aˈka/
Akụkụ ahụ e ji arụ ọrụ na ejide ihe.
ala
/aˈla/
地面
anya
/aˈɲa/
目
anyị
/aˈɲiː/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye na-ekwu okwu na ndị ọzọ so ya, gọọmenti nke mbụ, ọtụtụ.
atọ
/aˈtɔ/
Ọnụọgụ na-esote abụọ.
biko
/ˈɓiko/
お願いします
bịa
/ɓiˈa/
Isi n'ebe dị anya rute n'ebe onye na-ekwu okwu nọ.
Chineke
/tʃiˈneke/
Onye kere eke; onye nwe ike niile a na-efe ofufe.
chọ
/tʃɔ/
Inwe ọchịchọ maka ihe; ịchọ ihe furu efu.
daalụ
/daːˈlu/
Okwu ekele e ji egosi ekele maka ihe mmadụ mere.
dị
/di/
Ngwaa nke na-egosi na ihe dị adị maọbụ ọnọdụ ihe.
dịka
/diˈka/
Okwu e ji atụnyere ihe abụọ na-egosi na otu yiri ibe ya.
ebe
/eˈɓe/
場所
echi
/eˈtʃi/
Ụbọchị na-esote taa; oge na-abịa n'ihu.
ee
/eː/
ええ
ego
/eˈɡo/
Ihe e ji azụ ahịa maọbụ akwụ ụgwọ; akụ e ji eme azụmahịa.
enyi
/eˈɲi/
Onye gị na ya nwere mmekọrịta ọma na ịhụnanya.
eze
/eˈze/
Onye na-achị obodo maọbụ ala; onye nwe ọchịchị.
ga-
/ɡa/
Nkọwaokwu e ji egosi ihe ga-eme n'oge dị n'ihu.
gwa
/ɡwa/
Ịkọ mmadụ ihe; izi ya ihe site n'okwu.
gịnị
/ɡiˈni/
Okwu ajụjụ e ji achọpụta ihe a na-amaghị.
ha
/ha/
Nnọchiaha e ji ezo aka ndị a na-ekwu maka ha, gọọmenti nke atọ, ọtụtụ.
hụ
/hu/
Iji anya mata ihe; ịnọ n'ọnọdụ ịchọpụta ihe.
hụ n'anya
/hu naˈɲa/
Inwe mmetụta ịhụnanya n'ebe mmadụ maọbụ ihe nọ.
ihe
/iˈhe/
Ọ bụla e nwere ike ịhụ, ịmetụ aka, maọbụ iche echiche maka ya.
ihu
/iˈhu/
Akụkụ isi ebe anya, imi na ọnụ dị.
ike
/iˈke/
力
isi
/iˈsi/
頭
jụọ
/dʒʊˈɔ/
Ịchọ ịmata ihe site n'ịjụ ajụjụ.
ka
/ka/
〜するために
kedu
/keˈdu/
Okwu ajụjụ e ji achọpụta ọnọdụ ihe maọbụ ekele.
kwe
/kwe/
同意する
kwuo
/kwuˈo/
Iji ọnụ kpọpụta okwu; ikwu ihe.
laa
/laː/
Ịlaghachi n'ụlọ maọbụ ebe onye si bịa.
m
/m̩/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye na-ekwu okwu, gọọmenti nke mbụ, otu.
ma
/ma/
Okwu e ji egosi mgbagha maọbụ ihe dị iche na nke e kwuru.
maa
/maˈa/
Ịmara ihe n'uche; ịnwe ihe ọmụma banyere ihe.
maka
/ˈmaka/
Okwu e ji egosi ihe kpatara ihe maọbụ onye e mere ihe maka ya.
mba
/m̩ˈba/
Okwu mgbagha e ji egosi na ihe abụghị eziokwu maọbụ na ọ jụrụ ihe.
mee
/meˈe/
Ịrụ ọrụ maọbụ ime ka ihe mezuo.
mgbe
/m̩ˈɡbe/
時
mma
/m̩ˈma/
Ọnọdụ nke ihe dị ọcha, ziri ezi, maọbụ na-atọ ụtọ.
mmadụ
/m̩ˈmadu/
Ihe e kere eke nke nwere uche, na-ekwu okwu ma na-eje ije n'ụkwụ abụọ.
mmiri
/m̩ˈmiri/
Ihe mmiri mmiri a na-aṅụ, nke na-esighị isi ma na-esighị agba; ọ na-ezokwa dị ka mmiri ozuzo.
n'elu
/neˈlu/
〜の上
n'ihi na
/nihi na/
Okwu e ji egosi ihe kpatara ihe ọzọ; ns ihe mere.
n'ime
/niˈme/
Okwu e ji egosi na ihe dị n'ime ihe ọzọ.
n'okpuru
/nɔkpuˈru/
Okwu e ji egosi na ihe dị n'ala ihe ọzọ maọbụ n'okpuru ya.
na
/na/
Okwu e ji ejikọta okwu abụọ maọbụ nkebiokwu abụọ ọnụ.
ndị
/n̩ˈdi/
Okwu e ji egosi ọtụtụ mmadụ maọbụ igwe ihe.
ndụ
/n̩ˈdu/
Ọnọdụ nke ihe dị ndụ, na-eku ume ma na-eme ihe.
niile
/niˈile/
Okwu e ji egosi na ọ bụ ihe dum, ọ dịghị nke fọrọ.
nke
/ nke/
Okwu e ji egosi na ihe bụ nke onye maọbụ nke ebe, nke na-emekwa ihe dị ka nkọwa.
nna
/n̩ˈna/
Nwoke mụrụ mmadụ; di nne mmadụ.
nne
/n̩ˈne/
Nwaanyị mụrụ mmadụ; onye lekọtara nwa.
nnukwu
/n̩ˈnukwu/
Ihe buru ibu; ihe dị ukwuu n'oke.
nnọọ
/n̩ˈnɔɔ/
Okwu ekele e ji anabata mmadụ maọbụ kelee ya nnọ.
nri
/n̩ˈri/
Ihe mmadụ na-eri iji nweta ike na ndụ.
nwa
/nwa/
Onye a mụrụ site na nne na nna; onye ka dị obere n'afọ.
nwaanyị
/nwaˈaɲi/
Mmadụ nwaanyị; onye na-amụ nwa ma na-alụ dị.
nwanne
/nwaˈn̩ne/
Onye otu nne maọbụ otu nna mụrụ gị; nwanne nwoke maọbụ nwaanyị.
nwee
/nweˈe/
Inwe ihe n'aka maọbụ n'okpuru ike.
nwoke
/ˈnwoke/
Mmadụ nwoke; onye nwụrụ ọha na-agba dịka di.
nye
/ɲe/
Ịkụnye ihe n'aka mmadụ ka ọ bụrụ nke ya.
nọ
/nɔ/
Ịdị n'otu ebe; ịnọ ọdụ n'ebe.
obere
/oˈɓere/
Ihe pere mpe; ihe na-abụghị ihe buru ibu.
obi
/oˈɓi/
心
oge
/oˈɡe/
Ọnụọgụ awa maọbụ mgbe ihe na-eme; mkpọtụ nke ndụ na-aga.
okwu
/oˈkwu/
Ihe mmadụ na-ekwu; ndịokwu e ji ekwurịta ihe.
onye
/ˈoɲe/
人
otu
/oˈtu/
Ọnụọgụ mbụ; nke na-esochaghị nke ọzọ.
ri
/ri/
Itinye nri n'ọnụ, ata ya loo ya.
taa
/taː/
Ụbọchị a anyị nọ n'ime ya ugbu a.
ugbu a
/uɡbu a/
N'oge a kịtịkịtị anyị nọ; ozugbo.
were
/weˈre/
Iji aka jide ihe maọbụ buru ya.
zaa
/zaː/
答える
ṅụọ
/ŋʊˈɔ/
Itinye ihe mmiri mmiri n'ọnụ loo ya.
ị
/i/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye a na-agwa okwu, gọọmenti nke abụọ, otu.
ọ
/ɔ/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye maọbụ ihe a na-ekwu maka ya, nke gọọmenti nke atọ.
ọ bụ
/ɔ ɓu/
Ngwaa e ji egosi na ihe a bụ otu ihe maọbụ na ọ nọ n'ọnọdụ ụfọdụ.
ọ bụghị
/ɔ ɓuˈɣi/
Okwu mgbagha nke na-egosi na ihe abụghị ihe a na-ekwu.
ọ dịghị
/ɔ diˈɣi/
Okwu mgbagha nke na-egosi na ihe adịghị adị maọbụ na o nweghị.
ọbịa
/ɔˈɓia/
Onye bịara ileta mmadụ maọbụ nọ n'ụlọ na-abụghị nke ya.
ọfụma
/ɔˈfuma/
N'ụzọ dị mma; n'ụzọ ziri ezi.
ọjọọ
/ɔˈdʒɔɔ/
Ihe na-adịghị mma; ihe rụrụ arụ maọbụ na-ewute mmadụ.
ọma
/ɔˈma/
Ihe dị mma; ihe na-adịghị njọ.
ọnwụ
/ɔˈnwu/
Ọgwụgwụ ndụ; mgbe mmadụ kwụsịrị iku ume.
ọnụ
/ɔˈnu/
Akụkụ ihu e ji eri nri na ekwu okwu.
ọrụ
/ɔˈru/
Ihe mmadụ na-eme iji nweta ego maọbụ mezuo ebumnobi.
ọtụtụ
/ɔˈtutu/
Ọnụọgụ dị ukwuu; ihe karịrị ole na ole.
ọzọ
/ɔˈzɔ/
Ihe dị iche na nke mbụ; ihe na-esote.
ụbọchị
/uɓɔˈtʃi/
Oge site n'ụtụtụ ruo n'abalị; otu n'ime izu.
ụlọ
/uˈlɔ/
Ebe e wuru ka mmadụ na-ebi maọbụ na-arụ ọrụ.
ụzọ
/uˈzɔ/
Ebe mmadụ na-esi aga site n'otu ebe ruo n'ebe ọzọ.
a
/a/
Okwu e ji egosi ihe dị nso maọbụ ihe a na-ekwu maka ya ugbu a.
abụọ
/aˈɓuɔ/
Ọnụọgụ na-esote otu; nke jikọtara otu na otu.
afọ
/aˈfɔ/
Ọnụọgụ ọnwa iri na abụọ; oge ụwa ji gburu anyanwụ otu ugboro.
aga
/aˈɡa/
行く
ある場所から別の場所へ移動すること。歩くこと。
aha
/aˈha/
名前
人や物を識別するために呼ぶ語。
ahụ
/aˈhu/
Okwu e ji egosi ihe dị anya maọbụ ihe e kwuruworị maka ya.
aka
/aˈka/
Akụkụ ahụ e ji arụ ọrụ na ejide ihe.
ala
/aˈla/
地面
私たちが足をつける場所。作物を植えるのに使う土。
anya
/aˈɲa/
目
物を見るための器官。
anyị
/aˈɲiː/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye na-ekwu okwu na ndị ọzọ so ya, gọọmenti nke mbụ, ọtụtụ.
atọ
/aˈtɔ/
Ọnụọgụ na-esote abụọ.
biko
/ˈɓiko/
お願いします
人に何かを求めるときに、お願いや丁寧さを表す語。
bịa
/ɓiˈa/
Isi n'ebe dị anya rute n'ebe onye na-ekwu okwu nọ.
Chineke
/tʃiˈneke/
Onye kere eke; onye nwe ike niile a na-efe ofufe.
chọ
/tʃɔ/
Inwe ọchịchọ maka ihe; ịchọ ihe furu efu.
daalụ
/daːˈlu/
Okwu ekele e ji egosi ekele maka ihe mmadụ mere.
dị
/di/
Ngwaa nke na-egosi na ihe dị adị maọbụ ọnọdụ ihe.
dịka
/diˈka/
Okwu e ji atụnyere ihe abụọ na-egosi na otu yiri ibe ya.
ebe
/eˈɓe/
場所
物がある場所、または物事が起こる場所。
echi
/eˈtʃi/
Ụbọchị na-esote taa; oge na-abịa n'ihu.
ee
/eː/
ええ
物事が本当であること、またはそれでよいことを示す肯定の言葉。
ego
/eˈɡo/
Ihe e ji azụ ahịa maọbụ akwụ ụgwọ; akụ e ji eme azụmahịa.
enyi
/eˈɲi/
Onye gị na ya nwere mmekọrịta ọma na ịhụnanya.
eze
/eˈze/
Onye na-achị obodo maọbụ ala; onye nwe ọchịchị.
ga-
/ɡa/
Nkọwaokwu e ji egosi ihe ga-eme n'oge dị n'ihu.
gwa
/ɡwa/
Ịkọ mmadụ ihe; izi ya ihe site n'okwu.
gịnị
/ɡiˈni/
Okwu ajụjụ e ji achọpụta ihe a na-amaghị.
ha
/ha/
Nnọchiaha e ji ezo aka ndị a na-ekwu maka ha, gọọmenti nke atọ, ọtụtụ.
hụ
/hu/
Iji anya mata ihe; ịnọ n'ọnọdụ ịchọpụta ihe.
hụ n'anya
/hu naˈɲa/
Inwe mmetụta ịhụnanya n'ebe mmadụ maọbụ ihe nọ.
ihe
/iˈhe/
Ọ bụla e nwere ike ịhụ, ịmetụ aka, maọbụ iche echiche maka ya.
ihu
/iˈhu/
Akụkụ isi ebe anya, imi na ọnụ dị.
ike
/iˈke/
力
人が仕事や権力を行使するのに用いる力。
isi
/iˈsi/
頭
心と目のある体の上部。
jụọ
/dʒʊˈɔ/
Ịchọ ịmata ihe site n'ịjụ ajụjụ.
ka
/ka/
〜するために
意図を示したり、事柄が起こるようにするために用いる語。
kedu
/keˈdu/
Okwu ajụjụ e ji achọpụta ọnọdụ ihe maọbụ ekele.
kwe
/kwe/
同意する
承諾する;そのようだと認める。
kwuo
/kwuˈo/
Iji ọnụ kpọpụta okwu; ikwu ihe.
laa
/laː/
Ịlaghachi n'ụlọ maọbụ ebe onye si bịa.
m
/m̩/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye na-ekwu okwu, gọọmenti nke mbụ, otu.
ma
/ma/
Okwu e ji egosi mgbagha maọbụ ihe dị iche na nke e kwuru.
maa
/maˈa/
Ịmara ihe n'uche; ịnwe ihe ọmụma banyere ihe.
maka
/ˈmaka/
Okwu e ji egosi ihe kpatara ihe maọbụ onye e mere ihe maka ya.
mba
/m̩ˈba/
Okwu mgbagha e ji egosi na ihe abụghị eziokwu maọbụ na ọ jụrụ ihe.
mee
/meˈe/
Ịrụ ọrụ maọbụ ime ka ihe mezuo.
mgbe
/m̩ˈɡbe/
時
物事が起こる時。ある時間の一部分を指す語。
mma
/m̩ˈma/
Ọnọdụ nke ihe dị ọcha, ziri ezi, maọbụ na-atọ ụtọ.
mmadụ
/m̩ˈmadu/
Ihe e kere eke nke nwere uche, na-ekwu okwu ma na-eje ije n'ụkwụ abụọ.
mmiri
/m̩ˈmiri/
Ihe mmiri mmiri a na-aṅụ, nke na-esighị isi ma na-esighị agba; ọ na-ezokwa dị ka mmiri ozuzo.
n'elu
/neˈlu/
〜の上
ある物が他の物の高い位置、またはその上部にあることを示す語。
n'ihi na
/nihi na/
Okwu e ji egosi ihe kpatara ihe ọzọ; ns ihe mere.
n'ime
/niˈme/
Okwu e ji egosi na ihe dị n'ime ihe ọzọ.
n'okpuru
/nɔkpuˈru/
Okwu e ji egosi na ihe dị n'ala ihe ọzọ maọbụ n'okpuru ya.
na
/na/
Okwu e ji ejikọta okwu abụọ maọbụ nkebiokwu abụọ ọnụ.
ndị
/n̩ˈdi/
Okwu e ji egosi ọtụtụ mmadụ maọbụ igwe ihe.
ndụ
/n̩ˈdu/
Ọnọdụ nke ihe dị ndụ, na-eku ume ma na-eme ihe.
niile
/niˈile/
Okwu e ji egosi na ọ bụ ihe dum, ọ dịghị nke fọrọ.
nke
/ nke/
Okwu e ji egosi na ihe bụ nke onye maọbụ nke ebe, nke na-emekwa ihe dị ka nkọwa.
nna
/n̩ˈna/
Nwoke mụrụ mmadụ; di nne mmadụ.
nne
/n̩ˈne/
Nwaanyị mụrụ mmadụ; onye lekọtara nwa.
nnukwu
/n̩ˈnukwu/
Ihe buru ibu; ihe dị ukwuu n'oke.
nnọọ
/n̩ˈnɔɔ/
Okwu ekele e ji anabata mmadụ maọbụ kelee ya nnọ.
nri
/n̩ˈri/
Ihe mmadụ na-eri iji nweta ike na ndụ.
nwa
/nwa/
Onye a mụrụ site na nne na nna; onye ka dị obere n'afọ.
nwaanyị
/nwaˈaɲi/
Mmadụ nwaanyị; onye na-amụ nwa ma na-alụ dị.
nwanne
/nwaˈn̩ne/
Onye otu nne maọbụ otu nna mụrụ gị; nwanne nwoke maọbụ nwaanyị.
nwee
/nweˈe/
Inwe ihe n'aka maọbụ n'okpuru ike.
nwoke
/ˈnwoke/
Mmadụ nwoke; onye nwụrụ ọha na-agba dịka di.
nye
/ɲe/
Ịkụnye ihe n'aka mmadụ ka ọ bụrụ nke ya.
nọ
/nɔ/
Ịdị n'otu ebe; ịnọ ọdụ n'ebe.
obere
/oˈɓere/
Ihe pere mpe; ihe na-abụghị ihe buru ibu.
obi
/oˈɓi/
心
感情や考えが生まれる心の内側の部分。
oge
/oˈɡe/
Ọnụọgụ awa maọbụ mgbe ihe na-eme; mkpọtụ nke ndụ na-aga.
okwu
/oˈkwu/
Ihe mmadụ na-ekwu; ndịokwu e ji ekwurịta ihe.
onye
/ˈoɲe/
人
一人の人間。個々の人を指す語。
otu
/oˈtu/
Ọnụọgụ mbụ; nke na-esochaghị nke ọzọ.
ri
/ri/
Itinye nri n'ọnụ, ata ya loo ya.
taa
/taː/
Ụbọchị a anyị nọ n'ime ya ugbu a.
ugbu a
/uɡbu a/
N'oge a kịtịkịtị anyị nọ; ozugbo.
were
/weˈre/
Iji aka jide ihe maọbụ buru ya.
zaa
/zaː/
答える
質問に対して答えを述べる。
ṅụọ
/ŋʊˈɔ/
Itinye ihe mmiri mmiri n'ọnụ loo ya.
ị
/i/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye a na-agwa okwu, gọọmenti nke abụọ, otu.
ọ
/ɔ/
Nnọchiaha e ji ezo aka onye maọbụ ihe a na-ekwu maka ya, nke gọọmenti nke atọ.
ọ bụ
/ɔ ɓu/
Ngwaa e ji egosi na ihe a bụ otu ihe maọbụ na ọ nọ n'ọnọdụ ụfọdụ.
ọ bụghị
/ɔ ɓuˈɣi/
Okwu mgbagha nke na-egosi na ihe abụghị ihe a na-ekwu.
ọ dịghị
/ɔ diˈɣi/
Okwu mgbagha nke na-egosi na ihe adịghị adị maọbụ na o nweghị.
ọbịa
/ɔˈɓia/
Onye bịara ileta mmadụ maọbụ nọ n'ụlọ na-abụghị nke ya.
ọfụma
/ɔˈfuma/
N'ụzọ dị mma; n'ụzọ ziri ezi.
ọjọọ
/ɔˈdʒɔɔ/
Ihe na-adịghị mma; ihe rụrụ arụ maọbụ na-ewute mmadụ.
ọma
/ɔˈma/
Ihe dị mma; ihe na-adịghị njọ.
ọnwụ
/ɔˈnwu/
Ọgwụgwụ ndụ; mgbe mmadụ kwụsịrị iku ume.
ọnụ
/ɔˈnu/
Akụkụ ihu e ji eri nri na ekwu okwu.
ọrụ
/ɔˈru/
Ihe mmadụ na-eme iji nweta ego maọbụ mezuo ebumnobi.
ọtụtụ
/ɔˈtutu/
Ọnụọgụ dị ukwuu; ihe karịrị ole na ole.
ọzọ
/ɔˈzɔ/
Ihe dị iche na nke mbụ; ihe na-esote.
ụbọchị
/uɓɔˈtʃi/
Oge site n'ụtụtụ ruo n'abalị; otu n'ime izu.
ụlọ
/uˈlɔ/
Ebe e wuru ka mmadụ na-ebi maọbụ na-arụ ọrụ.
ụzọ
/uˈzɔ/
Ebe mmadụ na-esi aga site n'otu ebe ruo n'ebe ọzọ.